Hmaty v sebaobrane - áno či nie?

Bojové umenia ako napríklad Aikido obsahujú mimoriadne veľké množstvo techník obrany, pri ktorej sa využívajú hmaty (ako napríklad Kotegaeshi/ Omote Gyaku na fotografii vpravo) a ich používanie vyzerá veľmi efektne. Či sú tieto postupy efektívne, o tom sa dá diskutovať.


Svoju inštruktorskú prax zakladám na troch pilieroch:

• mnohopočetné osobné skúsenosti s prepadnutiami, pouličnými bitkami a šikanovaním
• znalosť bojových umení a športov
• neustále vzdelávanie sa a inovácia učebných postupov

Posledné dva body sú typické pre absolútnu väčšinu inštruktorov a trénerov sebaobrany v tejto krajine, nemajú však prvý spomenutý - praktické skúsenosti z toho, ako použiť naučené techniky. Preto sa títo tréneri musia spoliehať len na vlastnú predstavivosť podmienenú skúsenosťou z tréningov. A práve to je dôvod, prečo sa mnohí mylne domnievajú, že keď študentov naučia nejaký hmat, budú ho vedieť prakticky zúžitkovať.

Veľmi dobre viem a so mnou aj všetci pouliční bitkári, že použitie hmatov zložitejších ako úchop s následným kopom je prakticky nemožné použiť len tak. Samozrejme, vždy ide o to, aké máme v danej chvíli okolnosti, ale nie je vhodné predpokladať, že situácia bude ideálna (že protivník bude nezdatný, že bude iba jeden a zachová sa presne podľa nášho pohybového frameworku).

Chalanov a dievčatá v mojich kluboch učím tomu, aby za najpodstatnejší prvok sebaobrany považovali krátke, rýchle a agresívne útoky bez použitia zložitých pohybov. Ale nevyhýbam sa ani výučbe techník, ktoré obsahujú držanie, hrubo prevedené páky alebo výkrúcanie častí tela. Dôvod je ten, že čím je študent pohybovo zdatnejší a čím viac toho pozná, tým lepšie dokáže improvizovať.
Stále však platí pravidlo Najlepšia obrana = agresívny útok = rýchle krátke techniky.

Na videu vyššie je technika Sankyo z Aikida, ktorú ste možno niekedy v minulosti použili nechtiac aj vy. Mne sa to stalo viackrát, najmä ako chlapcovi, keď som ešte o nejakom Aikide nemal ani šajnu:

Kedy použiť hmaty a zložitejšie techniky v sebaobrane

Sú situácie, kedy z nejakého dôvodu nie je vhodné protivníkovi ublížiť tým, že ho spacifikujeme jedným brutálnym úderom do tváre. Buď je to náš známy, ktorý je len opitý alebo rozrušený, môže to byť človek, ktorý nemá silu zásadne nám ublížiť alebo jednoducho situácia z iných príčin nedovoľuje zachovať sa agresívne. Vtedy môže byť vhodné použiť len také postupy, ktoré protivníkovi nespôsobia zranenia, ale dostanú ho do pozície, v ktorej sa bude môcť uvedomiť a snáď aj upokojiť (hoci keď niekoho budete zvierať v bolestivej páke, nemusí to na neho pôsobiť upokojujúco).

Príklad: Jožo je môj sused, poznáme sa len z videnia a náš vzťah je skôr pozitívny. Na ulici ho stretnem s partiou jeho kamarátov zjavne opitého a začne do mňa vyrývať preto, lebo vie, že sa venujem sebaobrane alebo bojovým umeniam. Po chvíli začne byť priveľmi agresívny, ale keďže je to môj sused a viem, že je opitý, nechcem ho zmlátiť. Pri jeho najbližšom fyzickom prejave agresivity, napríklad snahe o facku alebo uchopenie ruky, použijem jednu z techník spacifikovania bez úderu. Joža od seba následne odstrčím tak, aby ho chvíľu bolela ruka s tým cieľom, aby sa ma zľakol a nechal ma na pokoji.


Ďalším spôsobom využitia zložitejších techník ako sú páky, invazívne vstúpenie do protivníka s cieľom ho dostať na zem a podobných, je dokončiť takto prvý obranný útok. Cieľom použitia takejto techniky je nielen dodatočné vysporiadanie sa s protivníkom tak, aby skončil na zemi, ale aj odstrašenie ďalších jeho kamarátov, ktorí keď vidia agresívne a dobre spravenú techniku, zaujmú ku mne - obeti - iný pohľad. Je to veľmi jednoduchý psychologický reflex - keď sa osoba, od ktorej sa očakáva submisívnosť, zachová priveľmi agresívne, autoritatívne, duchaprítomne a sebavedomo, agresori sa vystrašia. Tak fungujú ľudia a celý tento svet.

Príklad: Sedím na lavičke v meste, čakám na frajerku. Na vedľajšej lavičke je skupina troch premotivovaných mladíkov. Začnú si ma všímať, pokrikovať na mňa s veľmi jednoznačným cieľom - spestriť si chvíľu zbitím ďalšíeho človeka. Keď sa tu situácia neskončí, ale pokračuje až k tomu, že mladíci ku mne pristúpia a zjavne sa chcú biť, vyberiem si jedného z nich, ktorí je ku mne najbližšie (najlepšie toho, ktorý je z nich autoritou) a obránim sa pred prichádzajúcou bitkou agresívnym útokom na jeho oči, nos, ústa, tvár celkovo. Po dvoch úderoch a jednom poriadnom nakopnutí do genitálií už síce nebude schopný reagovať na moje ďalšie bezprostredné útoky, ale aj tak ho spracujem tak, aby jeho nohy poleteli vzduchom a dopadol na zem spektakulárnym spôsobom. Ak je toto prevedenie dostatočne agresívne, rýchle a sebavedomé, je veľmi pravdepodobné, že ostatní dvaja mladíci ostanú prekvapení a miesto toho, aby na mňa zaútočili, budú kriesiť svojho kamaráta.

Opäť pripomínam, že toto neboli vymyslené príklady, ale situácie, ktoré som sám zažil.


Použitie hmatov a zložitejších techník je v sebaobrane priveľmi závislé na okolnostiach konkrétnej situácie a práve preto je nevyhnutné na tréningoch veľa pozornosti venovať improvizácii. Nesmie sa pritom zabúdať na výučbu tým štýlom, ktorý aspoň trocha zodpovedá realite, teda neučiť sa prehnané postupy a nezakončovať techniky simuláciou. Čím viac o technike poviete študentom, čím viac jej variácií predstavíte, tým väčšiu šancu majú, že ju aj skutočne budú vedieť využiť.

Kondičné tréningy a ich význam

Nedávno som v rámci klubu Sebaobrana.com spustil aj samostatné kondičné - alebo ak chcete ENERGY tréningy. Na týchto hodinách sa so študentmi venujeme len tomu, čo priamo súvisí s bojovými športmi a sebaobranou, ale bez nenásilných techník boja z blízka.

Cieľ kondičných tréningov je poskytnúť študentom priestor na to, aby rozvíjali svoju fyzickú zdatnosť, kondíciu a zveľadili svoje pohybové schopnosti. Aj v sebaobrane platí, že lepšia fyzická kondícia sa môže podieľať na úspechu v pästnom súboji.

Súčasťou kondičných tréningov sú nasledovné cviky:

• dynamický strečing;
• rozšírené behanie s pravidelným prerušením vo forme krátkeho fyzického úkonu (kotrmelec, výskok, kombinácia);
• základné kombinácie útokov (údery i kopy) do vreca alebo lapy;
• rozšírené kombinácie útokov (údery i kopy) do vreca alebo lapy;
• demonštrácie praktického významu kombinácií v kontexte sebaobrany;
• zápasenie vo voľnom štýle s jedným alebo dvoma protivníkmi;
• posilňovanie postavy - dynamické prevedenie brušných cvikov, klikov a drepov;
• záverečný strečing.

Držím sa presvedčenia, že mojou povinnosťou ako inštruktora je študentom poskytnúť čo najviac. Na tréningoch sebaobrany sa preto venujem technikám boja z blízka, pričom dôraz kladiem na absolútnu efektivitu týchto postupov v reálnom prostredí. Sú to najmä krátke invazívne techniky s cieľom zneškodniť protivníka v priebehu mimoriadne krátkej doby, aby ostal čas na obranu pred ostatnými protivníkmi. Doplnkom sú aj menej násilné techniky, ktoré je vhodné používať skôr na odstrašenie ďalších protivníkov - už v jednom z mojich starších príspevkov som písal o tom, aká dôležitá je teatrálna agresivita a trocha herectva.

Kondičné tréningy poskytujú študentom priestor pre aktívny rozvoj rýchlosti, sily a výbušnosti, vylepšujú ich pohybové zdatnosti a následne im vďaka tomu umožňujú výkon technicky náročnejších postupov, o ktorých som písal v odstavci vyššie.

Tieto kondičné ENERGY tréningy sú ideálnou voľbou aj pre tých ľudí, ktorí sa moc nezaujímajú o sebaobranu ako takú, ale chcú si skrátka zlepšiť fyzickú kondíciu, odolnosť, dokonca schudnúť alebo spevniť si postavu. Tréningy sú určené rovnako pre dievčatá, tak aj pre mužov, priestor sa nájde aj pre mladšie ročníky.


Kondičné tréningy v našom klube nie sú spoplatňované žiadnou špeciálnou sumou, buď si zaplatíte permanentku a môžete sa vďaka nej zúčastniť aj na hodinách sebaobrany, prípadne si zaplatíte každý tréning zvlášť.


P.S. Na každom kondičnom tréningu nám hrá do pozadia dobrá Rock n Roll hudba, aby bola atmosféra vždy pozitívna a motivujúca :)

Sebaobrana a bojové športy

Veľa ľudí povie, že bojové športy nie sú sebaobrana a v podstate s nimi súhlasím. Bojové športy sú skrátka športy zasadené do prostredia boja, ale pomerne v krátkej dobe vás naučia používať obranné princípy, ktoré aj fungujú. Ja sa nevenujem konkrétnemu bojovému športu, ale ich mix je súčasťou sebaobrany ako takej. Vysvetlím prečo.

Aby ste sa vedeli skutočne brániť, musíte poznať aj útočné štýly z bojových športov. Zdroj: tigerclub.sk

Z vlastnej skúsenosti veľmi dobre viem, že veľa pouličných bitkárov používa útočné štýly z bojových športov. Dá sa to rozoznať veľmi rýchlo, či dotyčný sympatizuje s boxom, kickboxom alebo MMA, pretože tieto športy majú pomerne jasne definované postoje a rozsah pohybu. Aby ste sa naučili brániť efektívne, nemôžete tieto štýly ignorovať. Inak sa popálite. Je lepšie predpokladať, že protivník je výborný bitkár, ako potom skončiť na pohotovosti s roztrhnutým obočím. 

Ak viete zhodnotiť, či je váš protivník boxer, kickboxer alebo zápasník, dokážete o niečo lepšie predpovedať jeho konanie. Keď vidíte, že je to skôr boxerský typ, máte príležitosť vo forme nízkych kopov (iné sa v sebaobrane ani nepoužívajú). Keď je váš protivník skôr typický kickboxer, nebude vhodné ho kopať, pretože tomu vie čeliť. V takom prípade je vhodnejšie použiť všetky dostupné formy odpútania pozornosti a prudký výpad do spodnej čeľuste, hrtana a zvoliť mimoriadne násilný prístup z tesnej vzdialenosti. Samozrejme, že to nie je univerzálny návod na výhru, ale ak sa chcete naučiť brániť čo najlepšie, musíte do vašich zdatností zahrnúť aj toto. 

Aby som nemútil vodu - áno, stále si stojím za tvrdením, že skutočné bitky prebiehajú len v priebehu zopár sekúnd a nejaké šaškovanie a tancovanie sa nekoná. Ale nemožno ignorovať skutočnosť, že niektoré bitky prebiehajú aj niekoľko minút a zúčastnené strany používajú schopnosti nadobudnuté na tréningoch bojových športov. 

Súčasťou mojich hodín je aj obrana/ útok v štýle bojových športov. Tento prvok tréningov so sebou nesie hneď niekoľko výhod: 

• naučíte sa rozpoznávať schopnosti protivníka 
• zvládnete sa brániť pred najfrekventovanejšími útokmi z daných športov 
• naučíte sa základom viacerých bojových športov 
• rovno tak môžete v budúcnosti trénovať bojový šport, pričom budete môcť vynechať začiatočnícku fázu 


Nie som profesionálny inštruktor pre žiadny bojový šport, ale so svojimi doterajšími skúsenosťami s nimi viem vybrať to najpodstatnejšie, čo zapadne do kontextu sebaobrany. Môj cieľ je, aby som študentov naučil čo možno najviac. A to so sebou prináša aj zlepšenie prehľadu v bojových športoch a osvojenie si ich základných princípov. 

Teatrálna agresivita v sebaobrane

Teatrálna alebo aj hraná agresivita hrá v bežnej bitke kľúčovú úlohu. Nech sa proti vám postaví prakticky ktokoľvek, máte možnosť ho vystrašiť natoľko, že vás radšej nechá v domnení, že ste neprimerané agresívny a nebezpečný alebo teatrálnosťou odlákať jeho pozornosť, aby ste ho mohli udrieť. Význam agresivity obrancu je bohužiaľ podceňovaný, dokonca je niekedy vytvorená snaha o jej potlačenie.

Teatrálna alebo aj hraná agresivita hrá v bežnej bitke kľúčovú úlohu. Zdroj: cobracoaching.com

Nikdy by ste sa nemali vzdávať, to je taká fráza, s ktorou sa stretávame často. V podstate sa s ňou stotožňujem, ale sú určité situácie (v kontexte sebaobrany), v ktorých je lepšie zašiť sa do baru, zavolať políciu a počkať na jej príchod. Nie je to hanba, je to vždy lepšie ako mať vypichnuté oko nejakým magorom. 

Agresivita, hoci nemusí byť ani prirodzená, je v spojení s teatrálnosťou skutočne takmer univerzálnym návodom, ako sa zbaviť provokatérov a bitkárov. Väčšinou totiž očakávajú, že obeť bude submisívna a to im samozrejme poskytuje ďalšiu motiváciu k útoku. Každý je rád na výslní, každý je rád autoritou. A platí to aj pre obeť. Akonáhle sa ukáže, že obeť je zrazu omnoho agresívnejšia, než samotní provokatéri, že je schopná spraviť čokoľvek vrátane vypichnutia očí, vyrazenia zubov alebo zabitia, vtedy aj motivácia k útoku klesá. 

Pochopiteľne, nie každý sa takejto agresivity zľakne, pretože aby bola skutočne efektívna, je treba mať niečo z nej v sebe. Ak máte moc tenký hlas, zženštilý fyzický prejav a je vidno, že sa bojíte, potom s teatrálnosťou neuspejete. Naopak, ak si budete aspoň na tréningoch tento veľmi dôležitý prvok sebaobrany nacvičovať a zahodíte prvotnú hanblivosť, môže vám zásadne pomôcť. Vždy je lepšie konflikt odvrátiť bez bitky ako s ňou. A ak sa vám to podarí aj bez fyzického kontaktu, budete mať zo seba veľmi dobrý pocit, za to vám ručím. 

Agresivita + útok = úspech

Hraná, prehnaná agresivita, nemusí byť samotným cieľom, ale prostriedkom. Ak budete venovať sebaobrane aspoň trocha pozornosti, po krátkom čase sa naučíte rozoznávať, kedy je bitka neodvrátiteľná. Vtedy treba zaútočiť prvý, pretože výhodu má vždy útočník. Je omnoho ľahšie útočiť, ako sa brániť. V tomto zmysle agresivita poslúži k tomu, aby ste odpútali pozornosť provokatéra a zasadili mu najpodstatnejší - prvý - úder. Keď budete pred ním rozdhadzovať rukami, pohybovať sa veľmi prudko a kričať na neho, aspoň na pár sekúnd sa tejto vašej reakcie zľakne. Vtedy je zraniteľný a pripravený na porážku. 

Prečo nebyť radšej pokojný?

Pretože je to nezmysel. Samozrejme, že váš tréner karate vás bude ubezpečovať, že keby sa on dostal do problémov, tak si zachová chladnú hlavu, ale keď sa ho spýtate, koľkokrát si túto chladnú hlavu skutočne zachoval, jeho odpoveď bude: "No vieš, na základnej škole ma raz napadol spolužiak, 10 ročný, a ...". To hovorí za všetko. 

Skutočné bitky sa zomelú v absolútnej väčšine prípadov len za pár sekúnd. Na také niečo ako upokojovanie sa nie je čas ani priestor. A ako som sa snažil dokázať v tomto príspevku, práve agresivita, strach a pud sebazáchovy vás poháňajú vpred, nie pokoj a vyrovnanosť. Vyrovnanosť, kľud a pokoj prenecháme radšej ľuďom, ktorí sa venujú rozjímaniu v telocvični, moji študenti sa spolu so mnou venujú skutočnej sebaobrane.

Skutočná sebaobrana je agresívny útok

Jednému môjmu kamarátovi sa pred časom stala taká vec, že na diskotéke schytal jediný úder päsťou s následnou PN. Útok nebol nečakaný, ale kamarát predpokladal, že sa to nejak ustane. Neustalo a frajer mal výhodu prvého (a zároveň posledného) úderu. Niekedy sa dejú skutočné hollywoodske scény aj v bežnom živote. Aj táto príhoda, rovnako ako desiatky iných, svedčí o tom, že najlepšia sebaobrana je útok. Nie je to klišé, ale takmer univerzálny návod ako sa vyhnúť zranieniu.

Zdroj: Blogspot

Výhodu má ten, kto útočí prvý, pretože brániť sa je vždy ťažšie. Najmä vtedy, keď je od vás útočník vyšší, ťažší a pohybovo zdatnejší. Je pravda, zákon sa na túto problematiku pozerá naivne, pretože tvorcovia tejto časti legislatívy nemajú s reálnymi konfliktmi žiadne skúsenosti. Ale ak mám na výber, že buď budem do konca života na vozíku alebo poruším zákon, tak radšej vedome a úmyselne tento zákon poruším.

Keď je zrejmé, že týpek na diskotéke sa chce biť, neodhovorím ho od toho. Sú ľudia, ktorí chodia von preto, aby niekomu dali po hube a nejaké psychologické taktiky ich nezaujímajú. Navyše, ak nie ste skutočne dobrý psychológ, nepodarí sa vám odvrátiť útok nejakými dobre sformulovanými vetami. Keď vidím, že je niekto agresívny a chce sa biť, radšej mu natiahnem ako prvý, než by som sa mal o chvíľu válať po zemi a prijímať kopance do tváre.

Najlepšia sebaobrana je agresívny útok

Zdôrazňujem prídavné meno agresívny. Ten, kto si myslí, že útok sa dá konať v kľude, v pohode, bez hrubosti, tak ten informuje, že sa nikdy poriadne nepobil. Keďže sa aktívne venujem problematike sebaobrany, ľudia sa so mnou na túto tému často rozprávajú. Je neuveriteľné, aký prístup títo ľudia majú. Bohužiaľ nevidia, že svet nie je zložený iba zo zženštilých chlapcov, ktorých vidno v Bratislave, ale že sú tu aj mafiáni, polomafiáni, bitkári, steroidoví nadšenci, hlupáci a kriminálnici, ktorí znásilnia dievča počas bieleho dňa. Títo ľudia si myslia, že svet je gombička a ak by sa niekedy pobili, tak to pôjde jednoducho, ako vo filmoch s Chuckom Norrisom. Realita je však iná. Väčšinou úder päsťou bolí ešte dva dni potom, útočníci sú vulgárni a agresívni, smejú sa na vás a týždeň po konflikte vám nedajú spať.

Agresívnym útokom získavate hneď niekoľko výhod:

• protivník sa môže zľaknúť vašej reakcie a stratiť pozornosť,
• vždy je ľahšie útočiť ako sa brániť, preto máte vyššie šance na víťazstvo,
• agresivita a hrubosť môžu odstrašiť aj ostatných protivníkov,
• nečakaným agresívnym útokom akoby preskočíte hranicu svojho strachu, potom je už útok automatický. 

Preto je dobré venovať sebaobrane zvýšenú pozornosť, aby boli vaše útoky prirodzené.


Keď niekoho učím, ako sa má ubrániť pred jedným alebo aj viacerými útočníkmi (a väčšinou ich je viac), VŽDY dbám na to, aby si študent osvojil techniku agresívneho útoku. Nepotrebuje vedieť kopať do hlavy ani nepotrebuje vedieť tie smiešne hmaty z Aikido. Keď sa už raz nechá postaviť do pozície obrancu, zásadným spôsobom klesá jeho schopnosť výjsť z konfliktu beu zranenia. A opäť - nepíšem to z nejakého predpokladu, ale z vlastnej skúsenosti.

Nehrajte sa na frajerov, keď ste padavky

Poznám veľa ľudí, ktorí majú silné reči, nechávajú sa fotiť v bitkárskych pózach, ale pri akomkoľvek náznaku násilia sa im trasú ruky, preskakujú hlasivky a začínajú konať zbrklo, nerozumne a afektovane. Poznáte ich aj vy. Šéfovia, manažéri, freelanceri v marketingu, novinári a iní ľudia, ktorí sa síce hrajú na frajerov, ale keď ich niekto v sobotu o polnoci oprie o zastávku MHD, vyťahujú ajfóny a vytáčajú 158.

Pred pár dňami som sa na Facebooku dostal k profilu istého chlapíka,  ktorý má veľmi zaujímavú profilovku. Kvalitná fotka znázorňujúca pána Kasaja v postave bitkára so zakrvavenými bandážami na pästiach. Samozrejme ma tento človek zaujal natoľko, aby som si pozrel aj jeho ostatné fotky, z ktorých som zistil, že ide o typického predstaviteľa rozmaznaného zasrana so silnými rečami.  Pri tejto profilovke by som čakal, že to bude skutočný bitkár a nielen umelec s dobre vykreovanou fotkou, pričom všetky ostatné ho znázorňujú ako kultivovaného, vždy dobre oblečeného a sympatického človeka. Takto mu hrozí celkom slušný problém, že tento môj pohľad bude zdieľať aj iný človek, ktorý má prudšiu povahu a bude si chcieť tieto osobnostné vlastnosti overiť.

Podobných prípadov je ohromné množstvo. Chlapci si na Facebook vešajú drsné fotky fotené vlastným telefónom, na ktorých chcú budiť dojem silného chlapa. Keď ich potom stretnete, rozhorčujú sa nad tým, že ich priateľka neprehĺta, že ich obľúbený obchod už nemá tričká od Hilfigera za zľavnených 20 eur a že už týždeň nevideli Ordináciu v ružovej záhrade, lebo jeho mama mu z izby zobrala televízor.

Ľudia, nehrajte sa na to, čo nie ste. Keď ste padavka, nehrajte sa na drsného chlapa, to vám nesedí. Vaši kamaráti síce pod fotku napíšu komentáre "Ty si ale frajer", no v horšom prípade stretnete človeka ako som ja, ktorý sa na vás zasmeje. V najhoršom vám niekto na ulici struhne za uši, aby ste prestali trapošiť. Aj to je prvok sebaobrany - neprovokovať. To platí pre väčšinu týchto nových manažérov a freelancerov, ktorí majú veľkú hubu, sú ťažkí pracanti a "idú si za svojím snom", ale boja sa náznaku fyzickej konfontácie.

Konflikty sú najčastejšie v nižších sociálnych vrstvách

Dnes sa budem na blogu zaoberať vecou, ktorá priamo súvisí so sebaobranou a rovnako tak mojou minulosťou. Mnohým ľuďom príde nepochopiteľné, aby sa jeden človek ročne zaplietol do desiatok konfliktov a iný za celý život do žiadneho. Odpoveďou je, že čím v horšej spoločnosti sa pohybujete, tým je pre vás násilie prirodzenejšie. Musím povedať, že ja ani zďaleka nie som jediný, kto viedol konfliktný životný štýl a osobne poznám viac chlapcov, ktorí sú na tom ešte divokejšie.

Pochádzam z nižšej sociálnej vrstvy, než je slovenský priemer. Síce sme vždy mali kde bývať a nežili sme v špine, bol to výrazný podštandard. V dome, kde som býval ako desaťročný, sme nemali ani len toaletu a ako pätnásť - šestnásť ročný chalan som doma v obývačke, ktorá bola zároveň spálňou, nemal televíziu, pretože ju "bolo treba" speňažiť na vodku a cigarety. Ešte ako 17 ročný som žil absolútne podpriemerne, o niečom takom ako vreckové alebo dokonca počítač som mohol iba snívať.

Váš životný štýl zásadne podmieňuje to, s akými ľuďmi sa stretávate. V škole som sa síce vídal s rozumnými chalanmi a pedagógmi, ale v súkromí to bolo diametrálne odlišné. Keď som išiel von, nemohol som ísť niekam na kofolu, ale prechádzal som sa po periférii mesta Galanta, neskôr Šaľa. To boli miesta, kde sa vyskytovali ľudia z podobných sociálnych vrstiev a práve v týchto "komunitách" vzniká najviac konfliktov. Na jednej strane sú tam triezvi agresívni Cigáni, na strane druhej bieli sfetovaní idioti. Oba tábory s chuťou biť slabších a bezbranných. V tom čase, ako 14 až 16 ročný chlapec, som bol slabý, vychudnutý a osamelý. Nemal som kamarátov, ktorí by so mnou išli von, preto ak som niekam išiel, jedine sám, čím som bol vhodný cieľ.

V nižších sociálnych vrstvách je najväčšie riziko, že vás zabijú, znásilnia alebo dobijú. Títo ľudia nežijú ten svet, ktorí obklopuje rozmaznané bratislavské detičky posedávajúce v kaviarniach s iPadom v rukách. Ich svet je krutý, hrubý, denne vidia alkoholizmus a demenciu vlastných rodičov, násilie a nemajú šancu na únik. Sú agresívni, násilní, škodoradostní a sprostí.

Skutočná sebaobrana = vyhýbajte sa chudobným ľuďom

Časom, keď som už párkrát dostal po hube a vyskúšal aj to, ako chutí čepel noža zarezaná do ruky, som začal skúmať, čo ma dokáže ubrániť pred bitkou. Prerušovane, ale predsa šesť rokov som sa venoval bojovým umeniam, aby som dospel k jednoznačnému, logickému a rozumnému záveru - tých šesť rokov bolo úplne zbytočných, ak som sa chcel naučiť ubrániť. Nakladačky som dostával aj tak. Vedel som síce spraviť pekné kopnutia z výskoku a usilovne som sa klanial Moriheovi Ueshibovi, na ulici som ale dostal jednu pecku do brucha a silu protivníka sa už akosi nedalo obrániť proti nemu samému.

Tieto negatívne skúsenosti teraz vnímam pozitívne, pretože od mojich osemnástich som sa venoval už iba skutočnej sebaobrane. Moje návštevy klubu Kung Fu boli spestrením, v ktorom som sa však nič praktické nenaučil ani po piatich rokoch. Moje vlastné zistenia v štýle pokus-omyl sa ukázali ako najsprávnejšie. Pochopiteľne vplyvom spoločnosti a puberty (hoci sa u mňa neprejavovala takým primitivizmom, ako u rovesníkov) som začal neskôr reagovať na každú provokáciu, čo dospelo priam k obludne častým nočným bitkám. To, akí ste, neurčujete vy, ale spoločnosť, v ktorej sa pohybujete.

Dnes už viem, že do inštitúcie sebaobrany patrí aj životný štýl, ktorý predchádza konfliktom. Teší ma, že v tomto čase už pästným konfrontáciam ako tak úspešne predchádzam a skôr sú iba raritné.

Preto ak sa chcete vyhnúť problémom s fyzickými útokmi, vyhýbajte sa lokalitám, v ktorých sú chudobní ľudia. Áno, generalizujem, ale nekonám na základe domienok a predpokladov, ale vlastných pozorovaní. Tam, kde sú vyrovnaní, dospelí a finančne lepšie zabezpečení ľudia, je menej násilia. Ak chcete chcete skutočne zlepšiť svoj život a vylúčiť z neho násilie úplne, spravte všetko preto, aby ste sa dostali do lepšej spoločnosti, vytvorte si vlastný biznis, vykašlite sa na svojich malomestských kamarátov i rodičov a zmeňte sa k lepšiemu.

Kto nevie kam ide, sa nemôže čudovať, že príde niekde úplne inde

Táto fráza, ktorá je pripisovaná spisovateľovi menom Mark Twain, ma ovplyvnila celkom zásadným spôsobom. V kontexte sebaobrany vypovedá o tom, že nemôžete od seba očakávať holywoodske bojové výkony, keď ste sa o ne nikdy nezaujímali.

Mark Twain, wikipedia.org

Táto myšlienka sa dá na problematiku sebaobrany použiť v priamej analógii. Jednoducho nemôžete očakávať, že sa budete vedieť vynájsť v každej konfliktnej situácii, keď ste sa ich riešeniu nikdy nevenovali. Ak ste sa nikdy neučili jazdiť na aute, tak sa nebudete môcť vydať rovno do ulíc Bratislavy. Je tu možnosť, že ste talent, ale na takýto predpoklad sa spoliehať nedá. V kontexte sebaobrany ide o mimoriadne vážnu myšlienku. Pochopiteľne nie je dobré neustále rozmýšľať nad tým, čo by som robil, keby... Nemôžeme chodiť po ulici s negatívnymi myšlienkami a každého okoloidúceho považovať za zlodeja. To je už paranoja.

Keď sa o touto problematikou nebudete nikdy zaoberať alebo sa jej dokonca budete vyhýbať, musíte rátať s tým, že dostanete poza uši. A ak s tým nerátate a len si bez oprávnenia myslíte, že všetko zvládnete, nemôžete sa potom čudovať, že jednu peknú sobotnú noc skončíte sedieť na obrubníku pridržiavajúc si servítku pri krvácajúcom nose.

Tým, že človek príde na tréning alebo si pozrie o problematike niečo na internete, vyvíja tlak na to, aby sa jeho mozog začal učiť aj tie veci, ktoré pre neho na prvý pohľad nie sú dôležité. Ak si niekde prečítate, že je lepšie udrierať päsťou bez náprahu a len tak pred počítačom si to vyskúšate, tak si túto informáciu môžete vybaviť v tej správnej chvíli. Následný úder bez náprahu spôsobí, že protivník dostane po nose, zľakne sa a konflikt zanechá. Nie je to žiadna fikcia, tak funguje náš mozog.

Keď vyviniete trocha úsilia a začnete sa problematike sebaobrany venovať čo i len povrchne, budete mať náskok pred človekom, ktorý sa jej nikdy nevenoval. Ak sa budete zúčastňovať aktivít s rozumne koncipovaným tréningovým procesom, svoj náskok zväčšíte exponenciálne. A keď budete trénovať pod vedením niekoho, kto má sebaobranu odkúšanú v praxi a v rozmedzí niekoľkých rokov, vaša šanca ubrániť sa pred agresorom stúpa ohromným spôsobom.

Kto nevie kam ide, sa nemôže čudovať, že príde niekde úplne inde.