Teatrálna agresivita v sebaobrane

Teatrálna alebo aj hraná agresivita hrá v bežnej bitke kľúčovú úlohu. Nech sa proti vám postaví prakticky ktokoľvek, máte možnosť ho vystrašiť natoľko, že vás radšej nechá v domnení, že ste neprimerané agresívny a nebezpečný alebo teatrálnosťou odlákať jeho pozornosť, aby ste ho mohli udrieť. Význam agresivity obrancu je bohužiaľ podceňovaný, dokonca je niekedy vytvorená snaha o jej potlačenie.

Teatrálna alebo aj hraná agresivita hrá v bežnej bitke kľúčovú úlohu. Zdroj: cobracoaching.com

Nikdy by ste sa nemali vzdávať, to je taká fráza, s ktorou sa stretávame často. V podstate sa s ňou stotožňujem, ale sú určité situácie (v kontexte sebaobrany), v ktorých je lepšie zašiť sa do baru, zavolať políciu a počkať na jej príchod. Nie je to hanba, je to vždy lepšie ako mať vypichnuté oko nejakým magorom. 

Agresivita, hoci nemusí byť ani prirodzená, je v spojení s teatrálnosťou skutočne takmer univerzálnym návodom, ako sa zbaviť provokatérov a bitkárov. Väčšinou totiž očakávajú, že obeť bude submisívna a to im samozrejme poskytuje ďalšiu motiváciu k útoku. Každý je rád na výslní, každý je rád autoritou. A platí to aj pre obeť. Akonáhle sa ukáže, že obeť je zrazu omnoho agresívnejšia, než samotní provokatéri, že je schopná spraviť čokoľvek vrátane vypichnutia očí, vyrazenia zubov alebo zabitia, vtedy aj motivácia k útoku klesá. 

Pochopiteľne, nie každý sa takejto agresivity zľakne, pretože aby bola skutočne efektívna, je treba mať niečo z nej v sebe. Ak máte moc tenký hlas, zženštilý fyzický prejav a je vidno, že sa bojíte, potom s teatrálnosťou neuspejete. Naopak, ak si budete aspoň na tréningoch tento veľmi dôležitý prvok sebaobrany nacvičovať a zahodíte prvotnú hanblivosť, môže vám zásadne pomôcť. Vždy je lepšie konflikt odvrátiť bez bitky ako s ňou. A ak sa vám to podarí aj bez fyzického kontaktu, budete mať zo seba veľmi dobrý pocit, za to vám ručím. 

Agresivita + útok = úspech

Hraná, prehnaná agresivita, nemusí byť samotným cieľom, ale prostriedkom. Ak budete venovať sebaobrane aspoň trocha pozornosti, po krátkom čase sa naučíte rozoznávať, kedy je bitka neodvrátiteľná. Vtedy treba zaútočiť prvý, pretože výhodu má vždy útočník. Je omnoho ľahšie útočiť, ako sa brániť. V tomto zmysle agresivita poslúži k tomu, aby ste odpútali pozornosť provokatéra a zasadili mu najpodstatnejší - prvý - úder. Keď budete pred ním rozdhadzovať rukami, pohybovať sa veľmi prudko a kričať na neho, aspoň na pár sekúnd sa tejto vašej reakcie zľakne. Vtedy je zraniteľný a pripravený na porážku. 

Prečo nebyť radšej pokojný?

Pretože je to nezmysel. Samozrejme, že váš tréner karate vás bude ubezpečovať, že keby sa on dostal do problémov, tak si zachová chladnú hlavu, ale keď sa ho spýtate, koľkokrát si túto chladnú hlavu skutočne zachoval, jeho odpoveď bude: "No vieš, na základnej škole ma raz napadol spolužiak, 10 ročný, a ...". To hovorí za všetko. 

Skutočné bitky sa zomelú v absolútnej väčšine prípadov len za pár sekúnd. Na také niečo ako upokojovanie sa nie je čas ani priestor. A ako som sa snažil dokázať v tomto príspevku, práve agresivita, strach a pud sebazáchovy vás poháňajú vpred, nie pokoj a vyrovnanosť. Vyrovnanosť, kľud a pokoj prenecháme radšej ľuďom, ktorí sa venujú rozjímaniu v telocvični, moji študenti sa spolu so mnou venujú skutočnej sebaobrane.