Veľa ľudí povie, že bojové športy nie sú sebaobrana a v podstate s nimi súhlasím. Bojové športy sú skrátka športy zasadené do prostredia boja, ale pomerne v krátkej dobe vás naučia používať obranné princípy, ktoré aj fungujú. Ja sa nevenujem konkrétnemu bojovému športu, ale ich mix je súčasťou sebaobrany ako takej. Vysvetlím prečo.
Aby ste sa vedeli skutočne brániť, musíte poznať aj útočné štýly z bojových športov. Zdroj: tigerclub.sk
Z vlastnej skúsenosti veľmi dobre viem, že veľa pouličných bitkárov používa útočné štýly z bojových športov. Dá sa to rozoznať veľmi rýchlo, či dotyčný sympatizuje s boxom, kickboxom alebo MMA, pretože tieto športy majú pomerne jasne definované postoje a rozsah pohybu. Aby ste sa naučili brániť efektívne, nemôžete tieto štýly ignorovať. Inak sa popálite. Je lepšie predpokladať, že protivník je výborný bitkár, ako potom skončiť na pohotovosti s roztrhnutým obočím.
Ak viete zhodnotiť, či je váš protivník boxer, kickboxer alebo zápasník, dokážete o niečo lepšie predpovedať jeho konanie. Keď vidíte, že je to skôr boxerský typ, máte príležitosť vo forme nízkych kopov (iné sa v sebaobrane ani nepoužívajú). Keď je váš protivník skôr typický kickboxer, nebude vhodné ho kopať, pretože tomu vie čeliť. V takom prípade je vhodnejšie použiť všetky dostupné formy odpútania pozornosti a prudký výpad do spodnej čeľuste, hrtana a zvoliť mimoriadne násilný prístup z tesnej vzdialenosti. Samozrejme, že to nie je univerzálny návod na výhru, ale ak sa chcete naučiť brániť čo najlepšie, musíte do vašich zdatností zahrnúť aj toto.
Aby som nemútil vodu - áno, stále si stojím za tvrdením, že skutočné bitky prebiehajú len v priebehu zopár sekúnd a nejaké šaškovanie a tancovanie sa nekoná. Ale nemožno ignorovať skutočnosť, že niektoré bitky prebiehajú aj niekoľko minút a zúčastnené strany používajú schopnosti nadobudnuté na tréningoch bojových športov.
Súčasťou mojich hodín je aj obrana/ útok v štýle bojových športov. Tento prvok tréningov so sebou nesie hneď niekoľko výhod:
• naučíte sa rozpoznávať schopnosti protivníka
• zvládnete sa brániť pred najfrekventovanejšími útokmi z daných športov
• naučíte sa základom viacerých bojových športov
• rovno tak môžete v budúcnosti trénovať bojový šport, pričom budete môcť vynechať začiatočnícku fázu
Nie som profesionálny inštruktor pre žiadny bojový šport, ale so svojimi doterajšími skúsenosťami s nimi viem vybrať to najpodstatnejšie, čo zapadne do kontextu sebaobrany. Môj cieľ je, aby som študentov naučil čo možno najviac. A to so sebou prináša aj zlepšenie prehľadu v bojových športoch a osvojenie si ich základných princípov.
Teatrálna alebo aj hraná agresivita hrá v bežnej bitke kľúčovú úlohu. Nech sa proti vám postaví prakticky ktokoľvek, máte možnosť ho vystrašiť natoľko, že vás radšej nechá v domnení, že ste neprimerané agresívny a nebezpečný alebo teatrálnosťou odlákať jeho pozornosť, aby ste ho mohli udrieť. Význam agresivity obrancu je bohužiaľ podceňovaný, dokonca je niekedy vytvorená snaha o jej potlačenie.
Teatrálna alebo aj hraná agresivita hrá v bežnej bitke kľúčovú úlohu. Zdroj: cobracoaching.com
Nikdy by ste sa nemali vzdávať, to je taká fráza, s ktorou sa stretávame často. V podstate sa s ňou stotožňujem, ale sú určité situácie (v kontexte sebaobrany), v ktorých je lepšie zašiť sa do baru, zavolať políciu a počkať na jej príchod. Nie je to hanba, je to vždy lepšie ako mať vypichnuté oko nejakým magorom.
Agresivita, hoci nemusí byť ani prirodzená, je v spojení s teatrálnosťou skutočne takmer univerzálnym návodom, ako sa zbaviť provokatérov a bitkárov. Väčšinou totiž očakávajú, že obeť bude submisívna a to im samozrejme poskytuje ďalšiu motiváciu k útoku. Každý je rád na výslní, každý je rád autoritou. A platí to aj pre obeť. Akonáhle sa ukáže, že obeť je zrazu omnoho agresívnejšia, než samotní provokatéri, že je schopná spraviť čokoľvek vrátane vypichnutia očí, vyrazenia zubov alebo zabitia, vtedy aj motivácia k útoku klesá.
Pochopiteľne, nie každý sa takejto agresivity zľakne, pretože aby bola skutočne efektívna, je treba mať niečo z nej v sebe. Ak máte moc tenký hlas, zženštilý fyzický prejav a je vidno, že sa bojíte, potom s teatrálnosťou neuspejete. Naopak, ak si budete aspoň na tréningoch tento veľmi dôležitý prvok sebaobrany nacvičovať a zahodíte prvotnú hanblivosť, môže vám zásadne pomôcť. Vždy je lepšie konflikt odvrátiť bez bitky ako s ňou. A ak sa vám to podarí aj bez fyzického kontaktu, budete mať zo seba veľmi dobrý pocit, za to vám ručím.
Agresivita + útok = úspech
Hraná, prehnaná agresivita, nemusí byť samotným cieľom, ale prostriedkom. Ak budete venovať sebaobrane aspoň trocha pozornosti, po krátkom čase sa naučíte rozoznávať, kedy je bitka neodvrátiteľná. Vtedy treba zaútočiť prvý, pretože výhodu má vždy útočník. Je omnoho ľahšie útočiť, ako sa brániť. V tomto zmysle agresivita poslúži k tomu, aby ste odpútali pozornosť provokatéra a zasadili mu najpodstatnejší - prvý - úder. Keď budete pred ním rozdhadzovať rukami, pohybovať sa veľmi prudko a kričať na neho, aspoň na pár sekúnd sa tejto vašej reakcie zľakne. Vtedy je zraniteľný a pripravený na porážku.
Prečo nebyť radšej pokojný?
Pretože je to nezmysel. Samozrejme, že váš tréner karate vás bude ubezpečovať, že keby sa on dostal do problémov, tak si zachová chladnú hlavu, ale keď sa ho spýtate, koľkokrát si túto chladnú hlavu skutočne zachoval, jeho odpoveď bude: "No vieš, na základnej škole ma raz napadol spolužiak, 10 ročný, a ...". To hovorí za všetko.
Skutočné bitky sa zomelú v absolútnej väčšine prípadov len za pár sekúnd. Na také niečo ako upokojovanie sa nie je čas ani priestor. A ako som sa snažil dokázať v tomto príspevku, práve agresivita, strach a pud sebazáchovy vás poháňajú vpred, nie pokoj a vyrovnanosť. Vyrovnanosť, kľud a pokoj prenecháme radšej ľuďom, ktorí sa venujú rozjímaniu v telocvični, moji študenti sa spolu so mnou venujú skutočnej sebaobrane.
