Svoju inštruktorskú prax zakladám na troch pilieroch:
- mnohopočetné osobné skúsenosti s prepadnutiami, pouličnými bitkami a šikanovaním
- znalosť bojových umení a športov
- neustále vzdelávanie sa a inovácia učebných postupov
Posledné dva body sú typické pre absolútnu väčšinu inštruktorov a trénerov sebaobrany v tejto krajine, nemajú však prvý spomenutý - praktické skúsenosti z toho, ako použiť naučené techniky. Preto sa títo tréneri musia spoliehať len na vlastnú predstavivosť podmienenú skúsenosťou z tréningov. A práve to je dôvod, prečo sa mnohí mylne domnievajú, že keď študentov naučia nejaký hmat, budú ho vedieť prakticky zúžitkovať.
Veľmi dobre viem a so mnou aj všetci pouliční bitkári, že použitie hmatov zložitejších ako úchop s následným kopom je prakticky nemožné použiť len tak. Samozrejme, vždy ide o to, aké máme v danej chvíli okolnosti, ale nie je vhodné predpokladať, že situácia bude ideálna (že protivník bude nezdatný, že bude iba jeden a zachová sa presne podľa nášho pohybového frameworku).
Chalanov a dievčatá v mojich kluboch učím tomu, aby za najpodstatnejší prvok sebaobrany považovali krátke, rýchle a agresívne útoky bez použitia zložitých pohybov. Ale nevyhýbam sa ani výučbe techník, ktoré obsahujú držanie, hrubo prevedené páky alebo výkrúcanie častí tela. Dôvod je ten, že čím je študent pohybovo zdatnejší a čím viac toho pozná, tým lepšie dokáže improvizovať.
Stále však platí pravidlo Najlepšia obrana = agresívny útok = rýchle krátke techniky.
Kedy použiť hmaty a zložitejšie techniky v sebaobrane
Sú situácie, kedy z nejakého dôvodu nie je vhodné protivníkovi ublížiť tým, že ho spacifikujeme jedným brutálnym úderom do tváre. Buď je to náš známy, ktorý je len opitý alebo rozrušený, môže to byť človek, ktorý nemá silu zásadne nám ublížiť alebo jednoducho situácia z iných príčin nedovoľuje zachovať sa agresívne. Vtedy môže byť vhodné použiť len také postupy, ktoré protivníkovi nespôsobia zranenia, ale dostanú ho do pozície, v ktorej sa bude môcť uvedomiť a snáď aj upokojiť (hoci keď niekoho budete zvierať v bolestivej páke, nemusí to na neho pôsobiť upokojujúco).
Príklad: Jožo je môj sused, poznáme sa len z videnia a náš vzťah je skôr pozitívny. Na ulici ho stretnem s partiou jeho kamarátov zjavne opitého a začne do mňa vyrývať preto, lebo vie, že sa venujem sebaobrane alebo bojovým umeniam. Po chvíli začne byť priveľmi agresívny, ale keďže je to môj sused a viem, že je opitý, nechcem ho zmlátiť. Pri jeho najbližšom fyzickom prejave agresivity, napríklad snahe o facku alebo uchopenie ruky, použijem jednu z techník spacifikovania bez úderu. Joža od seba následne odstrčím tak, aby ho chvíľu bolela ruka s tým cieľom, aby sa ma zľakol a nechal ma na pokoji.
Ďalším spôsobom využitia zložitejších techník ako sú páky, invazívne vstúpenie do protivníka s cieľom ho dostať na zem a podobných, je dokončiť takto prvý obranný útok. Cieľom použitia takejto techniky je nielen dodatočné vysporiadanie sa s protivníkom tak, aby skončil na zemi, ale aj odstrašenie ďalších jeho kamarátov, ktorí keď vidia agresívne a dobre spravenú techniku, zaujmú ku mne - obeti - iný pohľad. Je to veľmi jednoduchý psychologický reflex - keď sa osoba, od ktorej sa očakáva submisívnosť, zachová priveľmi agresívne, autoritatívne, duchaprítomne a sebavedomo, agresori sa vystrašia. Tak fungujú ľudia a celý tento svet.
Príklad: Sedím na lavičke v meste, čakám na frajerku. Na vedľajšej lavičke je skupina troch premotivovaných mladíkov. Začnú si ma všímať, pokrikovať na mňa s veľmi jednoznačným cieľom - spestriť si chvíľu zbitím ďalšíeho človeka. Keď sa tu situácia neskončí, ale pokračuje až k tomu, že mladíci ku mne pristúpia a zjavne sa chcú biť, vyberiem si jedného z nich, ktorí je ku mne najbližšie (najlepšie toho, ktorý je z nich autoritou) a obránim sa pred prichádzajúcou bitkou agresívnym útokom na jeho oči, nos, ústa, tvár celkovo. Po dvoch úderoch a jednom poriadnom nakopnutí do genitálií už síce nebude schopný reagovať na moje ďalšie bezprostredné útoky, ale aj tak ho spracujem tak, aby jeho nohy poleteli vzduchom a dopadol na zem spektakulárnym spôsobom. Ak je toto prevedenie dostatočne agresívne, rýchle a sebavedomé, je veľmi pravdepodobné, že ostatní dvaja mladíci ostanú prekvapení a miesto toho, aby na mňa zaútočili, budú kriesiť svojho kamaráta.
Opäť pripomínam, že toto neboli vymyslené príklady, ale situácie, ktoré som sám zažil.
Použitie hmatov a zložitejších techník je v sebaobrane priveľmi závislé na okolnostiach konkrétnej situácie a práve preto je nevyhnutné na tréningoch veľa pozornosti venovať improvizácii. Nesmie sa pritom zabúdať na výučbu tým štýlom, ktorý aspoň trocha zodpovedá realite, teda neučiť sa prehnané postupy a nezakončovať techniky simuláciou. Čím viac o technike poviete študentom, čím viac jej variácií predstavíte, tým väčšiu šancu majú, že ju aj skutočne budú vedieť využiť.
